Zabudnuté príbehy

 projekt v škol. roku 2007/2008

Hlavným cieľom Zabudnutých príbehov bolo odstraňovať nevedomosť a zaujímavou formou  priblížiť študentom históriu, ktorá hlboko poznamenala nielen Slovensko, ale aj celú Európu. Nevedomosť spôsobuje splošťovanie názorov, vytvara skreslené informácie, predsudky, stereotypy. Spoznávanie kultúry a jej spojitosti s nami samými nám dáva možnosť bojovať proti xeonofóbii a rasizmu už v ich počiatkoch. Zúčastnení autori projetku, prípadne skupiny či celé triedy, ktoré budú mať vypracované najkvalitnejšie zadania, sa spoločne zúčastnia na

ODBORNEJ EXURZII V POĽSKOM OSVIENČIME V JANUÁRI 2008

Hlavnou súčasťou projektu bola publikácia , v ktorej boli odprezentované jednotlivé výstupy  študentov, ich texty, fotografie a zozbierané informácie.

Z našj školy sa do projektu zapojilo 10 skupín študentov, ktorí postupne vypracovávali jednotlivé úlohy. Z nich sa 4 skupiny, ktoré mali najlepšie vypracované úlohy, zúčastnili exkurzie do Osvienčimu ( pozri fotku) Boli to študenti:

Dominika Fabčinová, Lucia Budzáková, Nadja Balošáková (6.A)

Michal Piják, Jakub Kmeť, Jakub Kučka, Tomáš Rizman  (7.B)

Michal Tkačin, Peter Ftorek, Vladimír Hudec (7.B)

Zuzana Urbanová (7.A)

__________________________________________________________________________________

Ukážky prác:

Ortodoxná židovská synagóga

Niečo z histórie

Pôvodne židia nemohli bývať v mestách, preto sa usádzali na dedinách - v okolí Žiliny to boli Varín a Rajec. Zrovnoprávnenie s kresťanmi bolo schválené až v roku 1848 v Pešti. Do praxe ale vstúpilo až roku 1949 a o rok na to sa už do Žiliny prisťahovali prvé dve židovské rodiny.

Aj tak ale mali isté obmedzenia (vyhlásené Jozefom II.), napríklad museli prijať nemecké mená, museli viesť matriku kôli zdaneniu (predtým ju nevideli) a nemohli bývať v banských mestách.

Vyhlásením zrovnoprávnenia boli tak nadšení, že začali ustupovať od svojich tradícií. Konkrétne to boli hlavne 4 cnosti, ktoré má mať každý žid a to:

1. chlapec má byť v ôsmy deň po svojom narodení obrezaný
2. každý žid pokiaľ príjme iné meno, má si ponechať aj svoje pôvodné hebrejské
3. každý žid má byť verný hebrejskému náboženstvu
4. a každý žid má vedieť po hebrejsky čítať aj písať

V roku 1881 bola v Žiline postavená prvá synagóga, ktorá bola pôvodne ortodoxná. Roku 1934 ju zbúrali a postavili na jej mieste neologickú synagógu pre reformovaných židov. Dlho ale neslúžila svojmu účelu a dnes je využívaná ako kino.

V roku 1926 bola postavená ortodoxná synagóga, ktorá slúžila pre 600 ortodoxných židov. Dnes slúži ako múzeum židovskej kultúry.

Postupne sa židia v Žiline usádzali. Bol im zakázané vykonávať väčšinu povolaní, preto začali obchodovať. Boli inteligentní a prispôsobiví, stali sa dobrými obchodníkmi, čiže aj zbohatli. Toto bolo výhodné pre panovníka, pretože pokiaľ sa stalo, že bola kráľovská pokladnica prázdna, kráľ vyhlásil, že vyhostí židov z krajiny a tak boli prinútení dať panovníkovi finančné prostriedky. To bol dôvod, prečo panovníci radi púšťali židov do svojich krajín.

Židia si kupovali od magistrátu nehostinné pozemky, a rekultivovali ich, stavali si na nich svoje domy, v ktorých boli väčšinou vpredu obchody, vzadu dielne a hore bývali majitelia. V Žiline takto vznikli napríklad:

1. Národná ulica
2. hotel Polom
3. hotel Metropol (terajšia budova VZP) – postavil ho žid, ktorý býval vedľa ortodoxnej synagógy
4. hotel Grand
5. hotel Astoria
6. Rosenfeldov palác (terajšie centrum volného času)

Synagóga

Je menšia, nemá balkón (synagógy bývali riešené tak, že ženy sedávali na balkóne a muži v lodi), preto je ženská a mužská časť oddelená drevenou prepážkou.

Uprostred mužskej časti sa nachádza modlitebný pult, ktorý je vyvýšený, obohnaný ohrádkou a prekrytý ozdobnou prikrývkou.

Svätostánok (Aron kodeš) obsahuje 5 drevených dvojvalcov s Piatimi knihami Mojžišovými, ktoré sú napísané na pergamene. Sú uložené v ozdobnom pláštiku, na vrchu tyčí na ktorých je navinutý pergamen je nasadená koruna Tóry (nie kráľovská koruna). Hore sú dve dosky s Mojžišovými prikázaniami.

Múzeum

Múzeum sa nachádza v pôvodnej ženskej časti. Má samostatný vchod, mužská časť má tiež svoj vlastný. Sú v ňom exponáty ako rôzne ozdobné prikrývky, sviatočné prestierania, rúcha, svietniky, ukazovátka. (viac vo fotodokumentácii)

Niečo zo židovskej kultúry

Na sviatok Yom Kipur musia byť všetci v bielom, je to u židov farba pokory.

Židovským symbolom je Dávidova hviezda. Je to šesťcípa hviezda zložená z dvoch trojuholníkov. Trojuholník, ktorého vrchol smeruje priamo hore predstavuje ľud, ktorý vzhliada k hospodinovi. Trojuholník, ktorého vrchol smeruje priamo dole predstavuje hospodina ktorý pozoruje a ochraňuje svoj ľud.

Pergamenov, na ktorých sú Mojžišove knihy sa nesmie dotýkať, na tento účel slúži ukazovátko.

V sobotu židia nesmú vykonávať žiadnu prácu (dokonca ani písať) a musia zasvietiť Menoru - sedemramenný svietnik (večné svetlo).

_________________________________________________________________________________________________________________________________

Projekt Vagón

Uvažovali sme, aké umelecké dielo s tematikou holokaustu by bolo najlepšie použiť. Rozhodli sme sa spracovať projekt Vagón, ktorý prešiel počas prázdnin skoro celé Slovensko. Podľa nás je to dielo, ktoré sa dostalo do styku so širokou verejnosťou a snáď si mladí ľudia niečo z tohto projektu vezmú k srdcu. Na tomto projekte sme pomáhali aj my, síce len malým kúskom, ale prinieslo nám to veľa nových skúseností a aj nové informácie. Pomáhali sme pri lektorovaní a prednášaní jednotlivých textov súvisiacich s 2. svetovou vojnou a obdobím holokaustu na Slovensku.

Takže tu je náš pohľad na Projekt Vagón:

Jakub Kučka, lektor projektu Vagón

Projekt Vagón bol obrovským prínosom aj pre nás , aj pre ľudí, ktorí sa ho zúčastnili pasívne. Samotný projekt zachytával osudy jednotlivých ľudí (židov) počas 2. svetovej vojny. Projekt vykreslil vtedajšie podmienky (politický, ekonomický, sociálny pohľad...), ale aj jednotlivé životy a spomienky na tieto životy. Projekt veľmi dobre vykreslil všetky hrôzy a podľa môjho názoru je účinnou prevenciou pred zopakovaním podobných masakrov. Práve v tomto projekte sa ľudia mohli (aj tak trochu podvedome) zúčastniť na vtedajších udalostiach a mohli si lepšie predstaviť celú neľudskosť a nezmyselnosť holokaustu...

Michal Piják, lektor projektu Vagón

Pre mňa osobne to bola dobrá životná skúsenosť (teda samotné lektorovanie). Každý takýto projekt má podľa mňa svoje silné a slabé stránky. Tými slabšími bola zlá informovanosť. Jedna z tých silnejších..., S týmto projektom sa dostalo do kontaktu pomerne veľa ľudí, keď vezmeme do úvahy, že tieto vagóny brázdili skoro celé Slovensko. Veľmi dobre tu boli vykreslené osudy ľudí a ich životné príbehy. Ďalšou súčasťou projektu bol veľmi dobrý video materiál. Film , kde ľudia, čo zažili holokaust , rozprávajú svoje príbehy z koncentračných táborov. Na mňa ako lektora pôsobil tento projekt veľmi emotívne a isto budem naň spomínať len v dobrom...Verím, že to niečo prinieslo aj ľuďom, ktorí sa tam došli len pozrieť a budú vedieť, že tieto zverstvá sa naozaj kedysi diali...

Tomáš Rizman, lektor projektu Vagón

Myslím si,  že vďaka lektorovaniu sa mi podarilo lepšie pochopiť alebo aspoň viac priblížiť skutočnosti moju predstavu holokaustu, pretože keď som o tom rozprával iným, keď som videl,  v akých vagónoch a aký priestor pre seba tí ľudia mali, a ešte keď som videl, ako táto výstava pôsobí na starých ľudí, ponúklo mi to hlboko reálnejšiu predstavu,  akú som mal napríklad z toho, čo sa učíme v škole.. Teda môj pohľad na vagón je veľmi pozitívny, myslím, že táto výstava spĺňa svoj účel,  ponúknuť mladým obraz o tom, aké to bolo, aby sa takéto niečo, ako bol holokaust,  už nikdy nezopakovalo.

__________________________________________________________________________________

Židovský cintorín

            Ide o cirkevnú pamiatku zo začiatkov 19.-teho storočia nachádzajúcu sa 200 metrov od historického centra.

            Židia obývali územie Žiliny už od 11. storočia, do začiatku 19. storočia však platila strá výsada (z roku 1798), že v jednom meste môžu bývať maximálne dve idovské rodiny, preto sa odsťahovali do okolitých miest (Martin, Rajec, …). Už koncom 18.-teho storočia sa začal v Uhorsku emancipačný proces židov pod vplyvom osvietenstva, kráľ Jozef II vydáva viacero zákonov – mohli sa slobodne zdržiavať a bývať kde chceli (s výnimkou banských miest), mohli prijať občianske mená, vlastniť živnosť alebo továreň. Úplnú občiansku rovnoprávnosť sa však podarilo židom získať až v roku 1867. Az v roku 1840 sa začalo veľké sťahovanie židov do Žiliny (kde už napriek zákonom vykonávali svoje obchodné transakcie). Ako prvé židovské rodiny v Žiline si dovolím uviesť: Popperovci, Rosenfeldovci, Spanyolovci, Weilovci a Wixovci. V roku 1850 už židia mali vo vlastníctve svoju vlastnú modlitebňu, ba dokonca sa im podarilo založiť si v Žiline prvú židovskú školu tzv. „chéder“, ktorá však poskytovala iba náboženské vzdelanie. Na rok 1851 sa v Žiline odhaduje až 22 židovských rodín (okolo 100 osôb). V roku 1861 sa počet židovskej komunity rozrástol až natľko, že si mohli dovoliť postaviť prvú synagógu. Tá plnila svoju funkciu až do roku 1932. V roku 1933 na jej mieste postavili novú synagógu, ktorá slúǔila až do roku 1991, kedy na jej mieste postavili kino Centrum. Súčasne s výstavbou novej synagógy vznikala aj židovská ľudová škola, bola postavená na dvore synagógy a mala veľmi dobrú úroveň (tretina žiakov bola z kresťanských rodín). Jej prvým učiteľom bol Dr. Karol Kohn. Koncom 19. storočia sa v Žiline stavia židovská priemyselná škola. V roku 1921 sa skupina ortodoxných židov odčlenila od materskej komunity a postavila Malú modlitebňu a Ortodoxný kostol.

            Vznik židovského cintorína nie je presne dátovaný. Zo začiatku bol spravovaný spolkom „Chevra Kadiša“, ktorého vznik je dátovaný na rok 1888. Po roku 1920 sa cintorín rozšíril o 100 metrov na západ. Vchod do cintorína sa nachádza na Jesenského ulici v blízkosti námestia požiarnikov. Ide o nenápadnú mrežovanú bránu so šesťcípimi hviezdami. Nad bránou je hebrejský nápis. Na pravej strane sa nachádza pamätná tabuľa z roku 1944 pripomínajúca smrť protifašistických bojovníkov. Po prechode bránou sa dostanete na cestu k Domu Smútku, ktorú lemujú dva rady topoľov.Dom smútku je ceremoniálna budova o rozmeroch 10x20 metrov, ktorú postavili v roku 1936 bratia Steinovci. Po oboch stranách boli nesôr pristavané dve menšie budovy, jedna bola použitá ako márnica, druhá bola miestnosť na umývanie mŕtvol. V hlavnej hale Domu Smútku stojí impozantný pamätník ako pamiatka na umučených 1942 – 45. Ide o pyramídu pokrytú švédskym granitom vysokú 5,5 metra postavenú podľa návrhu Ing. arch. Jozefa Zweingenthala. Na stenách z bieleho mramoru sú vyryté mená martýrov zo Žiliny a okolia. Na pamätníku sa nachádzajú mená 45-tich židovských vojakov padlých v boji počas druhej svetovej vojny. Pamätník umučených má pripomínať genocídu v Žiline (zo 3500 židov po vojne zostalo len 700). Samotný cintorín má tvar obdĺžnika a tiahne sa na západ. Plocha cintorna je ohradená betónovými stĺpmi. Pri vchode možno nájsť plán niektorých blokov. Hroby boli postavené tak aby pripomínali mŕtvy kamenný les a a by pôsobili impozantne (svedčí to o dobrom postavení židovských rodín). Sú zhotovené z granitu, švédskeho granitu, z mramoru a pieskovca. Nápisy na nich sú po slovensky, hebrejsky a niekde aj po maďarsky. Na cintoríne ešte i dnes možno nájsť skromnejšie hroby 14-tich vojakov židovského vieroviznanie umrlých v Žiline.

            Cintorín je otvorený od pondelku do piatku od 13.-tej do 18.-tej hodiny a v nedeľu od 9.-tej do 18.-tej. Pri vstupe je nutné mať pokrývku hlavy. Podľa mojej mienky ide o zaujímavú pamiatku, ktorá má svoje mystické kúzlo a zobrazuje časť židovskej histórie kultúry.

Zdroj: Archív SR